koníky

prvého som si kúpila vo vianočnom výpredaji v nákupnom centre...
druhého vo výpredaji v internetovom obchode...
ďalšieho som dostala od kámošky...
a niekoľkých som si ušila...

tento biely hojdací bol prvý...kúpený vo výpredaji...pôvodne bol neidentifikovanej hnedotrblietavej farby, mal textilné sedlo...uľútostilo sa mi ho...bol príšerný.
Doma som premýšľala, ako tú desnú farbu dať dole...je plechový, takže som sa tešila, že bude krásny sivý...
skúšala som riedidlo....nezaberalo...šmirgľom sa ťažko opracúvajú oblé plochy...
a potom ma napadlo použiť odlakovač na nechty...a predstave si, on bol pôvodne biely....

ten malý drevený je od kámoškinho otca...vystružlikal ho...videla som už aj iné zvieratká ktoré urobil...
možno by bolo dobré ich neskôr aj predstaviť...starý pán je veľmi šikovný ... mám od neho sľúbenú jednu brezovú metlu ktoré vyrába...
...
veľký šedý je z veľmi známeho internetového obchodu..

a týchto som ušila..
 trochu hľadania na nete kvôli strihu...nakoniec som si ho urobila sama...

mám taký silný pocit, že sa moje stádo ešte o niekoľko kusov  rozrastie...

a debnička je nová....vyrobená zo starých dosiek...

prajem krásny deň..
jana

pečiatkovanie

zapáčilo sa mi pečiatkovať...
a tak som opečiatkovala vankúš....z druhej strany sú vianočné stromčeky...vianočná dekorácia je preč a tak sa mi nehodili...
a tiež som ešte ušila vrecúška...

a opečiatkovala...

brezy v nich určite nebudú....

o brezových dekoráciách ešte napíšem....obávam sa, že ich mám v byte už celkom dosť...

prajem krásny deň...

koberček k botníku

akosi mi tam chýbal....

už je na mieste..

priznám sa.....donedávna som tam mávala handru....ale iba v zime...aby sa sneh z topánok roztápal na nej a nie v botníku...
niekedy si človek vôbec neuvedomuje dlhodobosť provizórneho riešenia....tá handra bola totiž žltooranžová a použitá narýchlo....a už sme ju tam potom dávali každú zimu....
tak odteraz tam bude celoročne koberček, ktorý sa dá prať...
Keď som ho položila, tak sme ho obchádzali....nedokázali sme na neho stúpiť špinavou topánkou ...
našťastie to prelomili návštevy....

takto som si vyrobila šablónu.....a vyfarbila farbou na textil...
a keď som už farbila, tak vznikli aj iné výrobky....predstavím neskôr...

prajem krásny deň...

carrot cake

mali sme u seba našich najmilších....
a keďže u nás carrot cake mám rada iba ja, tak ho môžem piecť iba vtedy, keď je u nás niekto s rovnakými chúťkami...
(ja by som ho síce piecť mohla aj tak, ale jedla by som ho iba sama...)
tento kúsoček ostal pre mňa a časť putovala za druhými najmilšími....

recept mám od úžasnej osôbky.....Ľubice...

225 gramov hladkej múky

1 balíček prášku do pečiva

150 gramov trstinového cukru

50 gramov najemno posekaných orechov

150 gramov najemno nastrúhanej mrkvy

2 vidličkou roztlačené banáby

2 celé vajcia

150 ml oleja

urobila som iba  malé vylepšenie....vajíčka rozdelím a z bielok vyšľahám sneh, ktorý potom opatrne primiešam do masy

cesto upiecť v tortovej forme

po upečení potrieť s 200 gramov pomazánkového masla vymiešaného s 50 gramov masla, 150 gramov práškového cukru a zopár kvapkami vanilkovej esenccie

prajem krásny deň...

P.S. mám požičanú zrkadlovku....ešte som ju neskúšala....mám rešpekt....

pletené uteráčiky

už som mala reklamácie, že nepridávam na blog nič....
a ja vysvetľujem...nedalo sa fotiť....hustá hmla je na fotenie nevhodná a ja nemám ateliér...

ale dnes konečne svietilo slniečko....
a mohla som konečne fotiť...

pletené uteráčiky...
materiál: bavlnená priadza camilla šedá a biela...
štrikovalo sa z nej veľmi dobre, uteráčik sa po vypratí a vyžehlení  krásne napol...

prajem krásny deň...

čerešenka

tak sa volá nová rozhľadňa...
medzi obcami Chrastné a Čižatice...
je postavená na krásnom mieste...

predstavuje pripomenutie si bitky pri Rozhanovciach....začali ju stavať v roku 2012 pri príležitosti 700-tého výročia tejto bitky a dokončená bola presne o rok...

navštívili sme ju cez vianoce...
slniečko krásne hrialo a keďže k rozhľadni sa ide cez pole( ktoré bolo rozbahnené), tak naša obuv vyzerala asi nejako takto...
 to je už po oškrabávaní tých najväčších kusov blata...

prajem krásny deň...

klobúk

manžel nosí klobúk...
čierny....
k vlnenému kabátu....

ale kde s ním, keď nie je na hlave?

vzniklo to spontánne.....boli sme v lese, doniesli brezový konár.....a kým sme sa vyzliekali a vyzúvali, konár sme dali na poličku....
a už tam ostal a začal slúžiť ako klobúkové úložisko...

 

 prajem krásny deň....